Pri oknách resp. zaskleniach sa udáva súčiniteľ prechodu tepla, tzv. U hodnota. Jednotkou je W/m 2K (watt na meter štvorcový a kelvin). Táto veličina udáva, koľko tepla prejde cez okno, resp. sklo s plochou 1 m 2 pri rozdiele teplôt 1 o C, resp 1 Kelvin. V praxi to znamená, že čím je U hodnota nižšia, tým lepšie sú jej izolačné vlastnosti (tým menej tepla uniká).
Cieľom vetrania je dosiahnuť maximálnu kvalitu vzduchu v miestnosti pri minime spotreby energie. Doba potrebná pre kompletnú výmenu vzduchu v miestnosti pri nárazovom vetraní (úplne otvorené okno) je závislá od vonkajšej teploty v priebehu roka, pohubuje sa od 4 minút v zime po 30 minút v lete.
Najväčšie možnosti úspory energie môžme docieliť vetraním. Tu však treba dbať na to, aby vetranie bolo dostatočné.
Na to, aby sme mohli žiť v zdravom prostredí, potrebujeme dostatok čerstvého vzduchu.
Množstvo čerstvého vzduchu je stanovené hygienickým minimom, ktoré udáva, že za 1 hodinu sa musí vymeniť polovica objemu vzduchu v miestnosti.
Pri súčasnej konštrukcií okien sa okná za bežného počasia stávajú takmer hermeticky uzavreté, čo spôsobuje žiadnu, alebo nedostatočnú výmenu vzduchu!!!
V bežnom živote pri činnostiach v domácnosti produkujeme vlhkosť. Zdrojom vlhkosti v domácnosti je varenie, sprchovanie, kúpanie, pranie,
sušenie bielizne, polievanie rastlín, akvária a samozrejme spánok. Za jednu noc priemerný človek vypotí 0,5 - 1 liter vody! Okrem vlhkosti človek pri
dýchaní produkuje CO2 (oxid uhličitý), ktorý v nadmerných množstvách spôsobuje únavu, podráždennosť, vyčerpanosť, nespavosť atď.
Z týchto dôvodov treba vetraniu venovať dostatočnú pozornosť. Množstvo vody vo vzduchu udáva tzv. relatívna vlhkosť vzduchu. Pohybuje sa v rozmedzi 0 - 100%
Ideálna hodnota je 50% Ak je hodnota 30 - 40%, vzduch je suchý (dráždenie slizníc, ťažké dýchanie), ak je hodnota 60 - 100%, vzduch je veľmi vlhký
(tvorba plesní, vlhnutie nábytku, zariadenia, pocit chladu). Z dlhodobého hľadiska nesmie byť väčšia ako 60%.
Vlhkosť vzduchu a vetranie má priamu spojitosť s vykurovaním. Najmenej tepla spotrebujeme pri zohrievaní suchého vzduchu.
Aj pri výrobe tepelnoizolačných materiálov sa uplatňuje princip uzavretia suchého vzduchu v malom priestore (polyuretánová pena, duté vlákna.)
Ak sa vo vykurovacom priestore nachádza vlhký vzduch, potrebujeme zohrievať aj vodu nachádzajúcu sa vo vzduchu. Pritom z fyziky je zrejme,
že na zohratie vody potrebujeme najväčšie množstvo tepla. Z uvedeného vyplýva, že je neekonomické zohrievať nevymenený vlhký vzduch.
Prvým príznakom nadmernej vlhkosti v interiéri je kondenzovanie vodnej pary (rosenie skiel) z interiérovej strany hlavne v
zimnom období.
Pri použití izolačných dvojskiel s U - hodnotou 1,1 - 1,0 W/m
2 K by k tomuto javu nemalo vôbec dochádzať. S orosením skla z interiérovej strany je možné sa stretnuť v spodnom okraji
skla spôsobeným dištančným rámikom, ktorý sa nachádza medzi dvoma tabuľami skla. Takéto rosenie môže byť len v rozsahu 1 - 2 cm od
okraja dištančného rámika a to vo forme jemnej pary. Väčší rozsah zarosenia okien signalizuje vysokú interiérovú vlhkosť, pričom začína
dochádzať k stekaniu kondenzátu na zasklievaciu lištu a z nej na parapet. Dlhodobé pôsobenie vlhkosti škodí
ako oknám, tak aj celkovému vnútornému vybaveniu (nábytku, textiliám ...).
So zvýšenou vlhkosťou je možné sa stretnúť v kuchyni,
kúpeľni, spálni ... V týchto priestoroch treba venovať vetraniu zvýšenú pozornosť!
Žipov 47, okr.Prešov
SLOVENSKO
Mobil: 0907 135 587
mail: renovaciefero@gmail.com
